Jeden deň som prišla zo školy oveľa veselšia ako inokedy. Mamka sa ma opýtala, prečo sa tak teším. Ja som jej s veľkou radosťou odpovedala: „V apríli budeme mať plavecký výcvik“. Nevedela som sa dočkať a ako natruc, v posledný deň pred výcvikom, čas ubiehal veľmi pomaly.
Večer predtým som nemohla zaspať, tak som sa tešila. Ráno som bola hore už od trištvrte na šesť, robila som všetkým budíček a nevedela som sa dočkať, kedy konečne začne hodina. A kedy začne tá druhá, no a hlavne kedy skončí...a my pôjdeme na plaváreň.
Cesta bola veľmi nudná. Všetci sme chceli byť čím skôr v bazéne. Celou cestou sme sa rozprávali o tom, čo všetko tam vyvedieme. A celkom sme sa nato tešili.
Po príchode sme išli rovno do šatní, osobitne chlapci, osobitne dievčatá, našťastie, lebo ja som veľmi hanblivá. Prezliekli sme sa do plaviek a pani vychovávateľka nám všetkým dievčatám urobila copíky. Dali sme si sprchu, usušili sme sa a sadli si na lavičku k bazénu, kde sme počkali na ostatných.
Keď sme boli všetci, urobili sme si rozcvičku pri bazéne a mohla sa začať celá sranda. Učili sme sa plávať a potápať. Našťastie sa nikto neučil topiť. Každý deň sme mali päť minút voľných na kúpanie. Vtedy sme si to naozaj užili. Naháňali sme sa v bazéne, hrali sme sa na krokodíla, hádzali si loptičky, hrali vodnú hádzanú a iné hry.
Takto sa to opakovalo celé štyri dni. Naučili sme sa veľa nového, zopakovali sme si plávanie a aj pani učiteľka bola veľmi spokojná - konečne nás videla s chuťou jesť!
Týždeň ubehol a aj náš plavecký výcvik skončil. No ostali nám spomienky, veľa zážitkov a obité kolená...
Vaneska Vajsová a Deniska Bednárová
(3.A)